Už mi je to fuk
Alebo návrat k môjmu prvému stretnutiu cez internet...
Nech žijem!!!
Nie to nie je preklep ani záchvat egoistu ale zúfalá veta sklamanej...
O večnej otázke...
Od chvíle kedy sa naše detské brblanie začne meniť v niečo súvislejšie a sypčeka nazveme konečne psíkom, sa začneme celkom logicky pýtať prečo?
My už nie sme kamaráti?
Teraz to Vojto nerieš!
Cukor káva čokoláda čaj rum BUM
Rada sa hrám.
Bozkávanie prstov
Aká intímna vec!
Tak čo?
Povedz mi: „Dnes chcem byť s tebou!“ A ja pôjdem! Ako psík za pánom. Budem sa s tebou túlať po meste. Sedieť na pive alebo víne. Posnažím sa vyzerať, že do teba nie som tak hrozne zamilovaná. Že si len jedným z mnohých. Budem sa snažiť tváriť, že túto chvíľu som si nikdy predtým nepredstavovala. Že zažívam ešte krajšie, silnejšie, vzrušujúcejšie...
Protivná
Niekedy sa mi skrátka chce byť protivnou. Odpovedať úsečne a mračiť sa na celý svet. Netváriť sa, že je všetko v pohode. Som žena. Vždy sa môžem vyhovoriť na PMS, ako na najväčšiu pliagu s každomesačnou periodicitou. Keby som bola menšia tak sa hodím aj o zem. Teraz by to však príliš bolelo. Preto trieskam dvermi, nadávam, poštekujem...