Možno si spomínate na krátky článok v ktorom som sa vyznávala zo strachu pred rande s jedným mladým mužom. Ten som potom z bezpečnostných dôvodov stiahla :) Dobre priznávam sa. Nechcela som aby sa dotyčný náhodou spoznal :)
Bála som sa, že nič nebude také aké som to cítila keď sme si písali. Ľahké a prirodzené. Potom prišiel. A...
Bolo to super. Keď sa smial bol úžasný. Keď ma prerušil pri rozprávaní a ja som tu poondiatu vetu už nemohla dokončiť - bolo to ono :) Dávno som sa necítila tak dobre. Zvláštne: Bol tak iný, iný akého som si kedysi vysnívala. Ale vzalo ma to. Viac než ktorýkoľvek zážitok predchádzajúcich dní. Existoval len on. A tá chvíľa. Odišiel. A...
Mne tak chýbal. Nikdy predtým som nepocítila to čo pred niekoľkými týždňami. Nevinnosť a čistotu momentu, slov, pohľadov. Neobyčajné, letné, povzbudzujúce.
Bez náznaku uchýlnosti, vedel sa správať, bol slušný, vtipný a zaujímavý. Radšej keby nebol. Aspoň jedno z toho. Mohla by som povedať: Fajn keby nebolo tejto jednej veci možno by som uvažovala. Do prkna ale on je skvelý. A ja mám ešte väčší strach. Že to necíti podobne...
Komentáre