A len Boh vie, že s nikým mi nie je tak dobre ako s tebou. Aj keď ma niekedy tak štveš. Tá tvoja pasivita... V niektorých veciach. Alebo strach? Aj ja sa bojím! Vždy keď spomenieš tú alebo tú. Ako sa premáham! Žiadne výčitky, esemesky, telefonáty... Teraz podávaš ty. Mlčíš. Neviem čo si myslíš... Popravde asi to nechcem vedieť, v prípade že... Veď vy viete.
A tak čakám. Teraz v tejto chvíli keď ťa mám oproti sebe. Na rozhodné slovo, na chlapský čin, na lásku. Ponáhľaš sa. Ale prečo? Čo plánuješ? Ako to bude dnes???
Aj tak mi nikdy nevyšlo nič čo som si plánovala... Tak prečo tak dychtivo očakávam, že dnes sa moje predstavy naplnia. Bojím sa snívať a aj tak k tomu vždy skĺznem. Sprostá povaha. Neviem to ovládať. Moje prekliatie. Neviem milovať menej!
Komentáre