Už sú tomu tri dni...:-((( Asi sa to malo stať, že aj napriek tým hlúpym narážkam na teba a na ňu som zašla za tebou. S úsmevom hrdinky, tej čo neukáže mrzutosť, žiarlivosť a neštastie. Asi sa to malo stať, že keď som odchádzala prišla som k tebe a pekne sa ti pozdravila. Asi sa to malo stať, že si povedal: "Počkaj, pôjdeme na pivo"! Asi sa to malo stať, že som ťa počkala a tešila sa ako malé decko. Asi sa malo stať, že som si z piva ani poriadne neodpila zobrala tašku a odišla. Vo veľkom štýle... Poháňaná hnevom a ľútosťou priam letela námestím, nevnímala nikoho iba šla. Ďaleko od teba. Od tvojich slov, ktoré boli ako smrť...
Ty si tam zostal... A moje srdce tiež....
:-(((
Volal si a ja som nezdvihla... A potom včerajšok. Keď sme sa mínali bez pohľadu - ach tak kruté!!!! Blízki cudzinci.
Ja v kancelárii. Ty si prišiel zavrel dvere a chcel vysvetlenie. Načo???
Asi sa to malo stať... že som ti povedala, že to nechcem riešiť teraz.... "V poriadku" - povedal si a zavrel dvere.
V tej chvíli som umrela... A umieram doteraz. Pri pohľade na teba. Zostane to takto?
Komentáre