martanka

Filip dnes neprišiel. Hoci on bol jediný človek kvôli ktorému som sa dnes do nemocnice tešila. Prišiel však Robo a Dávid. Dvaja chalani vekovo príbuzni mne. Uf vydýchla som si trocha pokojnejšie a očami premerala Roba. Zrak mi padol aj na  Dávida ale ee Robo bol krajší. Čo krajší Robo bol kus. V miestnosti bolo pološero a on stál pri okne. Rýchlo som vkĺzla do druhej  - tam kde sa prezliekame a po chvíli som vyšla na podrobnejšiu obhliadku. Sedel v kresle a sledoval osadenstvo. Podobne ako som to v prvý deň robila aj ja. Zobrala som si stoličku a sadla k nemu. Ach aká výhoda toto prostredie. Kdeže by som sa inak ja dosť ostýchavá osoba zmohla na niečo takéto.

Preložili ťa zhora? Spýtala som sa. Hej. Odpovedal krásnym hlbokým hlasom a usmial sa. Hlas mal rovnako pútavý ako zjav. Tmavá pokožka a oči tmavohnedé. Dosť vysoký črty výrazné - celkový dojem výborný. Prekecali sme asi päť minút kým sa nezačali obvyklé rutinné činnosti. Vyzeral spokojne  vyrovnane a ja som sa dozvedela že má dieťa, vzťah a prácu. Dosť dôležité zistenie :) No a čo. Je milý a možno bude môj kamoš to mi teraz stačí. To ma teraz teší.