Do tej peknej budovy natretej na starožltú, s opadanou omietkou a neobyčajnými ľuďmi, ktorí za boha nevedeli žiť. Ako ty. Hrozne som z toho všetkého zostarla. A prišla o kopu energie. Nie to nie je sťažnosť len konštatovanie. To je život...
Si krásny človek braček môj, s vedomosťami, ktoré som vždy obdivovala, s vedomosťami, ktoré ma vždy hnevali. Prečo si to len urobil? Pýtam sa občas. Tomu príšernému dňu predchádzala noc plná lásky, troch orgazmov a doobedia eufórie s ním. Stalo by sa to všetko zlé aj vtedy keby som bola doma? Bože čo by sa stalo keby som bola doma?
Teraz už úplne bezpredmetnú otázku nechávam doznieť a myslím na to, že je zázrak, že si tu. Nová šanca pre nechápavých? Snažili sme braček môj, neviem či si pamätáš ale my sme sa predtým všetkým snažili. Bolo to dosť?
A ty pôjdeš domov. Aby si vedel ja sa bojím! Po desiatych týždňoch pôjdeš domov... Nemysli, že ti neželám slobodu ale neviem či nie je skoro.
Len mi prosím ťa znova neuteč! Len mi to prosím ťa opäť neurob!!!
Komentáre
fúha
VĎAKA!
Aj ja sa pripájam a držím palce všetkým, hlavne bratovi